Ako najlepšie zabaviť neposedné dieťa? Posadiť ho pred šijací stroj v továrni. S rýchlou šikovnou mašinkou sa bude hrať celé dni a vás to bude stáť len 13 centov na hodinu.
Takáto reklama by pobúrila asi väčšinu rozvinutého sveta. Rozzúrené mamičky by zasypávali úrady tisíckami výhražných e-mailov a pred vládou by stanoval nejeden aktivista. Zato v takej Indii či Kambodži by sa o ponuku pobili.
Časy, kedy sa šili šaty z domáceho plátna, sú už nenávratne preč. Zákazkové krajčírstva sú na ústupe, strihy z Burdy zaujímajú ibakreatívne gazdinky a veľa mladých dievčat si nevie zašiť ani len dieru na ponožke. V ére veľkých obchodných reťazcov, kde je všetkého nadostač, to totiž nie je potrebné. Všetko sa dá kúpiť, každá veľkosť, farba i strih sú dostupné. A čo je najlepšie, všetko je lacné.
Vyrába sa vo veľkom – náklady klesajú – naše peňaženky sa radujú.
Nevýhod masovej produkcie je na prvý pohľad málo a po väčšine sa nám zdajú byť banálne – nehodné zamyslenia. Jednou z nich je, že nepoznáme tvár krajčíra, farbiara, kožušníka. Čo by sa ale zmenilo, keby sme vedeli, kto vyrába naše hipsterské čiapky, parky, tenisky s vysokou podrážkou či tričká lacnejšie než kilo chleba?
V Berlíne sa na túto otázku pokúsili zistiť odpoveď a prekvapení ostali nielen výskumníci, ale aj samotní respondenti. V strede námestia Alexanderplatz, ktoré je hlavným centrom nákupov, sa objavil nezvyčajný automat. Zákazníkov lákal na lacné tričká, ktoré sa dali zakúpiť za 2 Eurá ($2.25 USD).Za experiment je zodpovedná organizácia Fashion Revolution.
Po vhodení mince automat nevypľul tričko, ale ukázal tvár doposiaľ anonymného krajčíra– malého chudobného dievčatka so mzdou 13 centov za hodinu pracujúceho 16 hodín denne.Nasledovala otázka:Ešte stále si chcete tričko kúpiť alebo peniaze darovať?Pre darsa rozhodlo 9 z 10 opýtaných.
Je ľahké ignorovať problém, ktorý nemáme rovno pred očami. Je jednoduché nepripúšťať si veci dejúce sa ďaleko za plotmi našich záhrad. Vidieť dosiaľ nevidenévšak osvetlí záležitosť z úplne nového uhla.9 z 10 opýtaných sa rozhodlo nekúpiť si lacné tričko rodiace sa pod rukami chudobného dievčaťa. Otázne však je, či by rovnako reagovali aj v prípade, keby sa nejednalo o sociálny experiment a oni tak trochu netušili, že sa ocitnú v jednom z videí na youtube.
Tričko za 2 EURá
Zaujímavé je čítať komentáre diskutujúcich pod týmto videom uverejnenom na mnohých internetových stránkach. Ako sa ľudia stavajú k detskej práci ako takej?
Jeden z názorov tvrdí, že pokiaľ by odevné giganty neboli v krajinách tretieho sveta, chudobní obyvatelia by k dobru nezískali ani tých 13 centov za hodinu. Iní zase poukazujú na to, že ani kúpa drahej značky nemusí znamenať férový prístup k zamestnancom či fabriky bez detí. Názorov je mnoho, vybrať si ten správny musí každý sám.
Medzinárodná organizácia (International Labour Organization) práce odhaduje, že v súčasnosti sa detská práca týka okolo 170 miliónov detí. Priaznivý je 30% pokles medzi rokmi 2000 a 2012. Na svete je však ešte stále 11% detí v situácii, ktorá ich zbavuje práva navštevovať školu krížiacu sa s prácou. Mnoho z týchto detí pracuje práve v textilnom priemysle. Práca zahŕňa všetky časti výroby. Produkciu bavlny v Benine, zber úrody v Uzbekistane, pradenie v Indii a rôzne fázy spájania častí odevov v bangladéžskych továrňach.
Zhrozený nakupujúci
Donedávna však nebola detská práca ničím neobvyklým ani v našich končinách. Zákaz detskej práce prišiel až na začiatku dvadsiateho storočia a dôraz na duševný vývoj detí sa začal klásť až po tom, ako veľké obchodné domy zaregistrovali nového zákazníka. Za posun dieťaťa do stredobodu záujmu môžu vo veľkej miere paradoxne práve obchodné domy a ich neustála túžba po zisku. Slávny Le Bon Marche v Paríži bol v tomto smere jedným z prvých.
Ešte stále chceš kúpiť tričko za 2 EUR ?
Deti lákal na balóny a drobné darčeky zdarma. Hračky boli zdravotnými a vzdelávacími doporučeniami vnucované ako kľúčový prvok v ich zdravom vývoji. Stavebnice a švihadlá podporujú vývoj dieťaťa, hlásala reklama a rodičia zápasili s pocitom viny. Veď kto by svojmu dieťaťu chcel niečo také odoprieť? Z ťažko pracujúcich sa zrazu stali hýčkaní.
Each day for 16 hours
Ako sa zdá, deti dostávajú špeciálnu pozornosť až s rozvojom spoločnosti. Rozvojovým krajinámale pravdepodobne potrvá vývoj ešte nejaký ten piatok. Nám zatiaľ ostáva načúvať vlastnému svedomiu. Ktorý kus oblečenia si zaslúži našu pozornosť a pri ktorom by sme sa naopak skôr rozhodli pre tlačidlo DAROVAŤ?
Lacné oblečenie nie je nikdy štedrým gestom výrobcu. Cenu za naše tričká napokon vždy niekto zaplatí a na našu nevšímavosť ktosi ďalší doplatí.
Kto vyrába tvoje tričko ?
Zdroje:
youtube.com
refresher.sk
theguardian.com
Dokumentárny film: “Seduction in the City: The Birth of shopping“
Francúzsko, 2010
