Môj otec je superhrdina: Trapas

Obyčajný svet má svoje hranice. Krídla patria vtákom, plamene šľahajú z očí len pečenému prasaťu, milionári sú šediví páni nad šesťdesiat a i keď tušíme, že vo vesmíre nie sme sami, vysoko nad hlavami nevidíme viac než nekonečnú prázdnotu.

Dobrá blbosť, pomyslel by si asi každý pri prečítaní podobného titulku. Vo všedné dni nás zaplavujú oveľa nudnejšie správy. Politika, dopravná situácia, informácie o prírastkoch v Zoo,... A ľudia predsa vždy túžili po čomsi, čo by dodalo životu šťavu. Nie len obyčajné príbehy, ale príbehy kde sa stáva nemožné bežným, nepredstaviteľné skutočným a odlišný znamená byť výnimočný.

Obyčajný svet má svoje hranice. Krídla patria vtákom, plamene šľahajú z očí len pečenému prasaťu, milionári sú šediví páni nad šesťdesiat a i keď tušíme, že vo vesmíre nie sme sami, vysoko nadhlavaminevidíme viac než nekonečnú prázdnotu. Na ulici nestretávame bohov, ktorí by rozdrtili všetky hrozby mávnutím kladiva. Veď priznajme sa, poniektorí z nás sa boja prejsť v noci po tme do kúpeľne.

Ale čo keby? Čo keby predsa len existovali kúzla, malé zázraky alebo aspoň geniálni boháči so zásobou superzbraní v pivnici?

Najlepšia vec, akú sme kedy dokázali vyrobiť, je plastový model stíhačky, ktorý nám visí slávnostne zo stropu bývalej detskej izby. A zrazu je tu predstava, že s trochou snahy by sme si mohli zhotoviť Batmobil?

Svet má možno svoje hranice, ale fantázia je nekonečná. V posledných rokoch sa filmy so superhrdinami liahnu ako huby po daždi. Čím viac superschopností, tým sme spokojnejší. Zo zatajeným dychom hltáme všetkých Supermanov, X-menov, supervojakov a predstavujeme si, aké by to bolo...Aké by bolo zachrániť svet? Aké by bolo vydať sa za Kapitána Ameriku? Koľko podlaží bytovky rozdrtí Hulkova päsť?

Každý fanúšik má svojho obľúbeného hrdinu a jedno či dve tričká s jeho portrétom v skrini. Niekto precestuje celý svet aby sa s tým či oným hercom stretol osobne. Podanie ruky či selfíčko by bolo viac než splneným prianím.

Vraví sa však, že ľudia vždy túžia po tom, čo nemôžu mať. Ani svet superhrdinov nie je v tomto smere výnimkou. Deti hollywoodskych celebrít by o tom mohli rozprávať.

Robert Downey Jr., alias iron Man,je jedným z najobľúbenejších superhrdinov vôbec. Milióny fanúšikov by sa za fotku s ním vzdali vlastnej matky. Myslíte si však, že jeho deti sa z toho idú zblázniť? Ani omylom. Jeho starší syn Indio si na tričku veselo nosí Batmana. Mladší syn Exton má preferencie ohľadne svojich idolov už tiež dávno vyriešené. Tato je síce neohrozený génius, miliardár, playboy a filantrop, no Spiderman je predsa len podľa malého Extonaviac cool. Výraz jeho otca na fotografii hovorí za všetko.

Iron Man nosí Iron Mana. Čo neurobí človek sám...
Robertove deti by si mali brať pravdepodobne príklad od dcéry Bena Afflecka a Jennifer Garner, malej Seraphiny Affleck. Jej ocino síce nestvárnil žiadneho namakaného superhrdinu, no na tričko svojej dcéry sa dostal tak či tak.

Jadenovi Smithovi naopak na vyjadrenie obdivu nestačí ani tričko. Svoj komiksový idol sa rozhodol uctiť hneď celým oblekom Iron mana. Nuž, vskutku nezvyčajný voľnočasový outfit.

Rober Downey Jr. nie je jediný, koho úloha hrdinu neurobila na potomstvo dojem. January Jones stvárnila vo filme X Men: Prvá trieda (2011) Emmu Frost, vodkyňu Helfire Clubu. Syn Xander jej herecký výkon opäť príliš neocenil. Pred mutantmi dáva prednosť lietajúcim hrdinom. Škoda, že sa jeho mama radšej nezaujímala o rolu v Supermanovi.

Nie každý ocení hrdinstvo svojho otca či mamy. Nabudúce by sa o svojich rolách mali herci asi pobaviť najprv so svojimi deťmi. My ostatní máme paletu možností širokú a vyberať si zo superhrdinských tričiek môžme bez výčitiek.

Zdroje:
lipstickalley.com
pinterest.com
dailymail.co.uk