Vitajte v Hollywoode

Marlon Brando a James Dean sa stali symbolmi divokej mužnosti. Obaja herci pôsobili počas svojho života imidžom drsných mladíkov. Nebrali si servítky pred ústa a búrili sa voči konvenciám. Brando sa stal vzorom celej svojej generácie, obdivoval ho aj o sedem rokov mladší James Dean. Jeho stvárnenie postavy vo filme Divoch malo veľký vplyv na Deanove neskoršie herecké správanie, imidž i samotné obliekanie.

Medzi oboma hercami panovala rivalita, priateľstvo, ale aj fámy o ich údajnom mileneckom vzťahu. James Dean bol možno ešte väčším rebelom než Brando. No hlavnú úlohu vo filme Na východ od raja, ktorá potvrdila tento status, dostal, až keď ju Brando odmietol. Postavy z týchto snímkov Johnny Strabler (Marlon Brando – Divoch) a Jim Stark (James Dean – Rebel bez príčiny) jazdili na motorkách, oblečenú mali koženú bundu a pod ňou schovávali tričko. Obyčajné, bielej farby. Táto obyčajnosť ohúrila mladých ľudí, mala však hlbšie korene.

Dovtedy boli filmoví hrdinovia oblečení maximálne tak v košeliach, tí serióznejší typu Frank Sinatra vo frakoch. Zrazu tu bol niekto, s kým sa mohla stotožniť i nižšia stredná a chudobnejšia vrstva. Inšpiráciu z tohto prostredia nabral neskôr Elvis Presley, ktorý rád nosil pruhované tričká.

Tričká pritom slúžili úplne inému účelu. Počas druhej svetovej vojny ich fasovali americkí námorníci od svojich veliteľov, pôvodne si ich mali dávať pod košele. Tropické podnebie v tichomorských štátoch, kde väčšina z nich slúžila, námorníkov prinútila si košele dávať dolu a nechávať si iba tričká. Obľubu v tričkách prijala od námorníkov aj podzemná armáda, ktorá ich strih upravovala do formy tielka a zmenila bielu farbu na zelenú – kvôli lepšiemu maskovaniu v lesoch a džungliach v neskorších vojenských konfliktoch vo Vietname či Kórei.

Od roku 1950 sa tričko dostalo do Hollywoodu, vďaka Marlonovi Brandonovi a Jamesovi Deanovi, a stal sa z neho symbol. Už nebol iba odevom, ktorý si na seba dávali ľudia z praktického dôvodu. Začal sa vnímať ako symbol západnej kultúry, neskoršie aj ako príslušnosť k rôznym subkultúram. V šesťdesiatych rokoch sa na dizajnové tričká začali dávať rôzne nápisy a odkazy. Mladí ľudia začali vyjadrovať prostredníctvom tričiek a potlače svoje názory. Tričko sa stalo plátnom a ľudia začali na hrudi hrdo nosiť všelijaké názvy, obrázky, grafiky. Trendy sa rokmi menili, tie ikonické zostali, iné sa po čase recyklovali, ale móda od tých čias, už nikdy od použitia tričiek neupustila.