
Mikina a jej príbeh v čase: vznik, história a fakty
© Tricka.sk | 15. marec 2026 |
Kategória: Technológie
Najdôležitejšie mená, firmy a dátumy v histórii mikiny
Mikina vznikla v USA ako športový odev. Jej vývoj sa dá presne sledovať cez firmy Russell a Champion, cez patenty z rokov 1938 a 1952 a cez materiály ako French terry, fleece a bavlnené zmesi s polyesterom. Toto sú konkrétne mená, dátumy a technológie, ktoré formovali mikinu v podobe, akú poznáme dnes.
Mikina v dnešnom zmysle slova vznikla v USA ako praktický športový odev. Jej vývoj sa dá sledovať cez konkrétne firmy, ľudí, mestá, patenty a textilné technológie. Kľúčové body histórie vedú cez spoločnosti Russell a Champion, cez mestá Alexander City, Rochester a Ann Arbor, a cez technické riešenia, ktoré mali obmedziť zrážanie materiálu, zvýšiť pohodlie pri pohybe a predĺžiť životnosť odevu.
Začiatok v Alabame: Russell a prechod od vlny k bavlne
Jedna z najdôležitejších firiem v dejinách mikiny je Russell Manufacturing Company, založená 3. marca 1902 v meste Alexander City v štáte Alabama. Na začiatku išlo o výrobcu úpletového textilu. Podľa firemných archívov mala továreň pri štarte 10 šijacích strojov a 8 pletacích strojov.
K zásadnému posunu došlo v roku 1926. Benjamin „Benny“ Russell Jr. navrhol nahradiť vlnený futbalový tréningový dres bavlnenou verziou. Vlna bola ťažšia, hrubšia, menej príjemná na telo a po namočení menej komfortná. Bavlnený úplet priniesol mäkší kontakt s pokožkou a lepšie každodenné používanie pri tréningu. Výroba klasickej mikiny bez kapucne, teda crew-neck sweatshirtu, sa podľa Russell Athletic rozbehla v roku 1930.
Zaujímavý detail je aj V-vsadený diel pri krku. Dnes sa často vníma ako dizajnový prvok, no pôvodne išlo o funkčné riešenie. Mal pomáhať zachytávať pot a zároveň spevňovať výstrih, aby si lepšie držal tvar.

Benjamin Russell – portrét zakladateľa Russell Manufacturing Company
Rochester, New York: Champion a vznik mikiny s kapucňou
Druhá hlavná línia histórie mikiny vedie cez firmu Champion. Tá vznikla 6. mája 1919 v Rochesteri v štáte New York ako Knickerbocker Knitting Mills. Po smrti Simona Feinblooma ju prevzali jeho synovia William „Bill“ Feinbloom a Abraham „Abe“ Feinbloom. Firma bola 3. januára 1924 zapísaná ako Champion Knitwear Mills, Inc.
Práve Champion sa spája s rozvojom mikiny s kapucňou. Podľa firemného archívu sa hooded sweatshirt začal formovať v 30. rokoch 20. storočia ako praktická vrchná vrstva pre športovcov. Nešlo o módny kus, ale o funkčný odev na rozcvičenie, tréning a pobyt na lavičke v chladnom počasí. Kapucňa chránila hlavu a krk pred vetrom a chladom a tým jasne odlíšila hoodie od obyčajnej mikiny bez kapucne.
Ann Arbor 1934: školské mikiny, logá a začiatok collegiate apparel
Rok 1934 je dôležitý z dvoch dôvodov. Prvým bol vývoj technológie Champacraft, ktorú vytvoril Bill Feinbloom. Išlo o flockovaciu technológiu, ktorá umožnila lacnejšie a efektívnejšie nanášanie znakov, písmen a emblémov na textil.
Druhým bodom bolo partnerstvo okolo University of Michigan v meste Ann Arbor. Champion sa v tom čase spojil s obchodom Moe’s Sport Shop a začal predávať mikiny, tričká a ďalší textil so školskou identitou. Práve tu sa formuje to, čo dnes poznáme ako collegiate apparel, teda univerzitný textil, tričká a
mikiny s potlačou školy, tímu alebo klubu.
Tento moment je dôležitý aj z pohľadu dnešnej reklamnej a firemnej potlače. Mikina sa tu definitívne mení z čisto funkčného športového kusu na nosič identity, loga, príslušnosti a vizuálnej komunikácie.
Patent z roku 1938: boj proti zrážaniu po praní
Jedna z najväčších technických slabín starších bavlnených mikín bolo zrážanie po praní. Najmä pri športovom textile to bol veľký problém, pretože výstroj sa prala často a vo väčších dávkach.
Kľúčový patent podal Samuel N. Friedland v Rochesteri 20. januára 1938. Patent bol udelený 9. augusta 1938 pod názvom Athletic shirt and method of making the same. Jeho podstata spočívala v tom, že diely mikiny sa nestrihali v bežnom smere, ale tak, aby rady očiek viedli vodorovne naprieč telom a rukávmi. Toto riešenie pomáhalo znížiť zrážanie do dĺžky a zlepšovalo stabilitu odevu po praní.
Z dnešného pohľadu išlo o zásadný krok. Mikina sa už neriešila len ako kus textilu, ale ako technicky navrhnutý výrobok s konkrétnym cieľom: vydržať opakované používanie a údržbu.
Patent z roku 1952: bočné kliny a základ Reverse Weave
Ďalší dôležitý patent nasledoval 14. októbra 1952. Podali ho Samuel N. Friedland a William F. Feinbloom. Tento patent už presnejšie riešil stabilitu tvaru pomocou bočných klinov z pružného rebrového úpletu.
Tieto bočné panely mali vyrovnávať pnutie materiálu po praní a zároveň zlepšiť pohyblivosť. V patentovom texte sa uvádza šírka približne 5 palcov, teda asi 12,7 cm. Práve z tejto konštrukčnej línie vyrástol systém, ktorý sa neskôr preslávil pod názvom Reverse Weave.
Reverse Weave je dodnes jeden z najznámejších technických pojmov spojených s históriou mikiny. Jeho podstata je jednoduchá: materiál sa orientuje tak, aby sa obmedzilo nežiaduce zrážanie, a zároveň sa dopĺňajú pružné zóny tam, kde to odev pri nosení a praní potrebuje najviac.
Z čoho sa mikiny vyrábali a vyrábajú
Pôvodná mikina vznikla ako bavlnený úplet. To bol zásadný rozdiel oproti vlneným športovým vrchom, ktoré jej predchádzali. Bavlna je vlákno tvorené prevažne celulózou, čo ovplyvňuje jej omak, savosť aj správanie pri praní.
Pri dnešných mikinách je dôležité rozlišovať najmä typ materiálu na rube:
French terry je úplet, ktorý má na vnútornej strane slučky a nie je počesaný. Výsledok je ľahší, vzdušnejší a menej hrejivý. Takýto materiál sa hodí na celoročné nosenie alebo do miernejších podmienok.
Fleece vzniká tak, že sa vnútorná strana materiálu počesáva. Počesaný rub je mäkší, objemnejší a teplejší. Takýto materiál je vhodnejší do chladu.
3-end fleece používa tri priadze namiesto dvoch. V praxi to zvyčajne znamená hutnejší, stabilnejší a teplejší materiál.
Mikiny sa dnes vyrábajú ako 100 % bavlna, bavlna s polyesterom alebo aj zo syntetických zmesí. Polyester je z chemického hľadiska najčastejšie PET, teda polyetyléntereftalát. Jeho výhodou je nižšia nasiakavosť, lepšia tvarová stabilita a menšia náchylnosť na zrážanie ako pri čistej bavlne. Preto sa zmesi bavlny a polyesteru používajú veľmi často, najmä pri pracovnom, reklamnom a športovom textile.
Patent z roku 1952 ukazuje ďalší vývoj konštrukcie mikiny vrátane bočných pružných častí pre lepšiu stabilitu tvaru.
Kedy sa z mikiny stal kultúrny kus oblečenia
Mikina vznikla ako športový odev, ale v druhej polovici 20. storočia sa presunula aj mimo ihrísk a telocviční. Veľkú rolu v tom zohral univerzitný textil, neskôr streetwear, hudobná scéna a mestská móda.
Podľa slovníka Merriam-Webster je výraz hoodie doložený od roku 1990. To je pomerne neskoré vzhľadom na to, že mikina s kapucňou existovala desaťročia predtým. Znamená to, že samotný produkt bol starší než názov, ktorý sa preň rozšíril v bežnom jazyku.
Ďalším zaujímavým bodom je New York. Výstava Items: Is Fashion Modern? v Museum of Modern Art prebiehala od 1. októbra 2017 do 28. januára 2018 a Championova mikina s kapucňou sa následne dostala do zbierky MoMA. To je symbolický moment: odev, ktorý vznikol ako tréningová vrstva, sa stal múzejným dizajnovým objektom.
Mená, ktoré sa pričinili k vývoju s mikiny
Benjamin „Benny“ Russell Jr. – spája sa s nápadom nahradiť vlnený športový dres bavlnenou verziou, čo je jeden z hlavných krokov pri vzniku modernej mikiny.
William „Bill“ Feinbloom – spoluvlastník Championu, spája sa s rozvojom univerzitného textilu a technológie Champacraft.
Abraham „Abe“ Feinbloom – spoluvlastník Championu, podieľal sa na rozvoji firmy v období, keď sa formovala mikina s kapucňou a školský textil.
Samuel N. Friedland – meno spojené s patentmi z rokov 1938 a 1952, ktoré zásadne riešili konštrukciu mikiny a obmedzenie zrážania po praní.
Stručná časová os vývoja mikiny
3. marec 1902 – vznik Russell Manufacturing Company, Alexander City, Alabama
6. máj 1919 – vznik Knickerbocker Knitting Mills, Rochester, New York
3. január 1924 – firma je zapísaná ako Champion Knitwear Mills, Inc.
1926 – Benny Russell navrhuje bavlnenú náhradu vlneného tréningového dresu
1930 – rozbieha sa výroba klasickej crew-neck sweatshirt mikiny
30. roky – Champion rozvíja mikinu s kapucňou ako športový funkčný odev
1934 – Champacraft a predaj univerzitného textilu v Ann Arbor
20. január 1938 – podanie kľúčového patentu na konštrukciu mikiny
9. august 1938 – udelenie patentu Athletic shirt and method of making the same
13. august 1951 – podanie ďalšieho patentu na konštrukčné riešenie s bočnými klinmi
14. október 1952 – udelenie patentu Athletic garment or the like
1990 – doložené použitie slova hoodie
1. október 2017 – 28. január 2018 – mikina ako predmet výstavy v MoMA, New York
Historická obchodná ponuka mikín
Najdôležitejšie značky v histórii mikiny
Ak sa na históriu mikiny pozrieme cez firmy a značky, medzi najpodstatnejšie patria najmä Champion, Russell Athletic, Hanes,
Fruit of the Loom, Gildan a
JERZEES. Nie všetky sú rovnako dôležité pre samotný vznik mikiny, ale každá z nich výrazne zasiahla do jej vývoja, výroby alebo masového rozšírenia.
Champion
Jedna z najdôležitejších značiek v dejinách mikiny. Firma vznikla 6. mája 1919 v Rochesteri v štáte New York ako Knickerbocker Knitting Mills. Po prevzatí bratmi Billom a Abeom Feinbloomovcami bola 3. januára 1924 zapísaná ako Champion Knitwear Mills, Inc. Champion sa spája najmä s vývojom mikiny s kapucňou v 30. rokoch a s technológiou Reverse Weave, ktorá riešila zrážanie materiálu po praní. Historicky je to značka, ktorá mala zásadný vplyv na športové, školské aj univerzitné mikiny.
Russell Athletic
Pre históriu klasickej mikiny bez kapucne ide o úplne kľúčové meno. Firma bola založená 3. marca 1902 v Alexander City v Alabame a stál za ňou Benjamin Russell. V roku 1926 prišiel jeho syn Benny Russell s nápadom nahradiť vlnený športový dres pohodlnejším bavlneným variantom. V roku 1930 sa rozbehla výroba klasickej sweatshirt mikiny. Russell Athletic sa preto najčastejšie spája so vznikom modernej bavlnenej športovej mikiny.
Hanes
Jedna z veľkých amerických značiek základného textilu, ktorá pomohla rozšíriť úpletové oblečenie do masovej výroby. Korene značky siahajú do Winston-Salem v Severnej Karolíne, kde John Wesley Hanes v roku 1901 založil Shamrock Hosiery Mills a jeho brat Pleasant Henderson Hanes v roku 1902 založil P. H. Hanes Knitting Company. Neskôr sa tieto firmy spojili do Hanes Corporation. Hanes je dôležitý najmä tým, že z basics textilu, fleece a voľnočasového oblečenia spravil veľký mainstreamový segment.
Fruit of the Loom
Jedna z najstarších a najznámejších amerických textilných značiek. Jej história sa začína v roku 1851 v Warwicku, Rhode Island, kde pôsobili bratia Benjamin a Robert Knightovci. Názov Fruit of the Loom sa začal používať v roku 1856 a patrí medzi najstaršie registrované textilné značky v USA. Z pohľadu mikín je dôležitá najmä tým, že patrila medzi veľké mená v segmente základného textilu, fleece a výrobkov určených aj na ďalšiu potlač.
Gildan
Moderný gigant v segmente textilu na potlač a základného reklamného textilu. Príbeh značky sa začal v Montreale, kde rodina Chamandyovcov rozvíjala textilný biznis a v 80. rokoch vytvorila značku Gildan. Firma sa neskôr vypracovala medzi najväčších vertikálne integrovaných výrobcov odevov na svete. V histórii mikiny nemá taký pioniersky význam ako Champion alebo Russell, ale je mimoriadne dôležitá pre súčasný trh s mikinami určenými na potlač,
branding a veľkosériovú výrobu.
JERZEES
Značka úzko spojená s trhom mikín, fleece materiálov a textilu pre dekorátorov. Formovala sa v 80. rokoch a veľmi silno sa presadila najmä v segmente blank apparel, teda
textilu určeného na výšivku , alebo potlač. JERZEES je dôležitý najmä tým, že pomohol sprístupniť mikiny ako cenovo dostupný produkt pre reklamné agentúry, tlačiarov, výšivkárov a firemných odberateľov. V tomto smere patrí medzi najvýznamnejšie značky pre praktické využitie mikín v reklame a brandingu.
História mikiny nie je príbeh módy, ale príbeh textilného vývoja. Začína pri športe, pokračuje cez bavlnený úplet, patenty proti zrážaniu, bočné kliny, počesaný rub, flockovanie a univerzitné znaky. Až neskôr sa z mikiny stal bežný reklamný, firemný a voľnočasový textil. Z technického pohľadu je to kus oblečenia, pri ktorom sa stretli športová potreba, výrobná inovácia a potlač ako nosič identity.